Je tma. Netusim, preco som tu. Je mi zima a zaludok mam prazdny.Newiem, co som spravil.Ci som tu za trest.Pametam si len jedno .Diewca ma hladkalo a ja som uz spokojnejsi byt nemohol.Moja posledna spomienka je, ako na mna dopadla jej slza a ja som zachytil uprimny, milujuci pohlad jej oci.Ale kym som ho sthihol opetovat, citil som len ukruthnu bolest v zadnej labke.A som tu.Idem dalej a nevzdavam sa.Uzimeny na 3 labkach, s prazdnym zaludkom a jedinou neuplnou spomienkou idem dalej.Pojdem kym nezistim,Preco som thu?To jedine mi teraz bludi hlavou. Niekto ide oproti.Mozno je to ona, dievca s mojej spomienky.Alebo tho bol iba sen?Potom sa stalo nieco, co newem opisat.Ak som doteraz videl, teraz nevidim absoluthne nic.Nemozem sa hybat.Som zviazany a ostry spagat mi preraza chorou labkou, cim viac sa snazim vymotat.Nadhadzuje ma, ale zrazu vsetko utichlo.Dopadlo na mna mesacne svetlo.Ta zahadna postava ma rozvezuje a berie do narucia.Mozno ona mi poskytne ochranu. Na maly okamih zabudam na bolest, hlad aj samotu.Vchadza so mnou do miestnosti,kde je dievca.Nie, nie je tho dievca s mojej spomienky, ale ma taky isty pohlad.Milujuci, chapavy a uprimny.Ale preco sa jej do oci tisnu slzy? Neviem si to vysvetlit.Pozeram jej do oci opetujuc ten pohlad.Zrazu bolest prestava, oci sa mi zatvaraju a uz sa neotvoria. ZOMIERAM S VEDOMIM, ZE NIEKOMU NA MNE ZALEZI.
